DÔLEŽITÉ JE SPRÁVNE SEDENIE
My motoristi sa dopúšťame dvoch základných chýb – buď sedíme nalepení na volante, alebo vyznávame opačný extrém – sotva naň dočiahneme. Prvá anomália sprevádza takmer každého začiatočníka. Keď chýba odhad proporcií auta, bedlivo strážime jeho predok. Dodáva to istotu. Nebola by to až taká fatálna chyba, ale volant sa z tesnej blízkosti horšie ovláda, vodičovi zvyčajne chýba aj opora krížov a chrbta, lebo práve začiatočníci sklonu operadla sedadla nevenujú pozornosť. A medzi nami – sedieť tak blízko, nie je ani bezpečné. Už len preto, že v prípade nehody uberáme airbagu miesto a čas na rozvinutie. Proti zlozvyku začiatočníkov viac ako apel zaberá vodičská prax.
PRIPRAVENOSŤ JE BEZPEČNEJŠIA
Optimálna šoférska poloha je dôležitá minimálne zo štyroch dôvodov:
v kritickej situácii vytvára solídne východisko na správnu reakciu
v prípade nehody airbagy fungujú s maximálnou účinnosťou
udržuje vodiča aj na dlhej ceste v relatívne dobrej kondícii.
Jednoduchšie vozidlá nižšej cenovej úrovne a staršie ročníky umožňujú sedadlo vodiča len pozdĺžne posúvať a meniť sklon operadla. Modernejšie autá už majú aj výškovo nastaviteľný volant a v súčasnosti čoraz viac modelov dovoľuje regulovať tiež hĺbku jeho zapustenia. Štandardom sa stáva výškovo nastaviteľné sedadlo, ba na niektorých autách sa dá regulovať aj sklon sedáka. Luxusnejšie výbavy už disponujú elektrickou plynulou reguláciou polohy sedadla, prípadne aj volantu.
1. Začnime nastavením sedadla. Môžete ho spustiť na najnižšiu úroveň a sklon operadla nastavte čo najpohodlnejšie, nie však do horizontálnej polohy (spánku za volantom sa budeme možno tiež venovať, ale v inej kapitole). Operadla sa dotýkajte celou plochou chrbta. Práve chrbtom a sedacou časťou totiž vnímame správanie sa auta. Ak sa dá regulovať aj sklon sedáka, prednú časť mierne zdvihnite. Brzdenie bude komfortnejšie, lebo na pravačku sa neprenáša váha tela. V prípade nehody sa zas telo nezošmykne popod bezpečnostný pás.
2. Posuňte sedadlo dopredu tak, aby ste mohli ovládať pedále. Smerodajný je spojkový, lebo má najdlhší zdvih. Budete ho často a celý využívať. Ukotvite preto sedadlo v takej polohe, aby ste ho mohli zatlačiť až na podlahu a noha pritom ostala v kolene mierne zohnutá. Zároveň by ste sa mali celým stehnom dotýkať sedadla tak, aby vytváralo len ľahký protitlak.
3. Nastavujte polohu volantu. Jeho veniec by mal byť v takej vzdialenosti od tela, aby sa dal dobre ovládať po celom obvode. Jeho priečky ani veniec nesmú prekážať vo výhľade na prístrojový panel. Ruky na venci nemajú ani kolidovať so stehnami. Ak sú všetky podmienky splnené, spravte jednoduchú kontrolu. Celou plochou chrbta sa oprite o operadlo a natiahnuté ruky položte zhora na stred venca volantu. Máte ho v správnej vzdialenosti, ak sa ho dotýkate zápästiami. Ak nie, dolaďte sklon sedáka, prípadne zapustenie volantu podľa toho, čo vám viac vyhovuje.
4. Vráťme sa k sedadlu. Športovejšie založení vodiči ho ponechajú čo najnižšie, aby maximálne znížili ťažisko auta. Neprekáža, že nemôžu pohľadom kontrolovať vonkajšie obrysy auta – majú ich už „v oku“. Zato začiatočníci si na výhľad viac potrpia. Ak medzi nich patríte, nastavte sedadlo do požadovanej výšky a opäť skontrolujte vzdialenosti od pedálov a volantu, a ak treba, opäť ich dolaďte. Sedíte optimálne, napriek tomu môžete mať neprirodzený pocit. Aj optimum môže byť nezvyk.
ŠTYRI NAJČASTEJŠIE CHYBY
Už sme spomenuli najčastejšie prehrešky, ktoré sa vodiči páchajú voči optimálnemu posedu za volantom. Nezaškodí si ich zopakovať aj s dôsledkami, ktoré so sebou môžu prinášajú.
1. Ďaleko od volantu. Veniec držíte vystretými alebo takmer vystretými rukami zhruba v strede. Tento štýl sa môže zdať ako stvorený na dlhé monotónne cesty po diaľnici. Keď sa však dostanete do krízovej situácie (napríklad šmyk na klzkej vozovke), potrebujete intenzívne rúčkovať a keď opretý nedosiahnete na veniec v hornej časti volantu, inštinktívne sa predkloníte. Chrbát stratí kontakt s operadlom a tým aj jeden so senzorov, ktoré monitorujú správanie sa auta. Väčšina bežných motoristov chybne reaguje na šmyk, lebo im chýba tréning. Ak ešte aj nesprávne sedíte, vaše šance klesajú.
2. Blízko k volantu. S nadmerne pokrčenými rukami sa ťažko točí volantom. Pri prehmatávaní vám môže prekážať brucho (aj keď má štandardné rozmery), alebo stehná. V prípade čelného nárazu airbag nebude mať potrebný čas a priestor k plnému rozvinutiu.
3. Pedále sú blízko. So zohnutými nohami nedokážete pedále obratne a rýchlo obsluhovať, kolenám môže prekážať volant alebo palubná doska.
4. Pedále sú ďaleko. Pri stlačení spojky až na doraz, musíte nohu celkom vystrieť. Je to nefyziologické, čo si na kratších cestách nemusíte neuvedomiť. Možno si podvedome podsadnete viac dopredu aj za cenu straty dokonalého kontaktu s operadlom. Už sme si povedali, aký je dôležitý. Koho ani tieto argumenty nepresvedčia, jeden na záver – v momente nehody ohnutá noha v kolene stlmí náraz. Vystretá sa zlomí.
Dôležitou zásadou pri sedení za volantom je nájsť si pohodlnú polohu. Ak je vodič vyrušovaný nepohodlným sedením, nemôže sa naplno venovať tomu, na čo tam je - vedeniu vozidla. Pohodlie však nemá absolútnu prednosť. Treba ho vedieť skĺbiť s bezpečnosťou tak, aby sme z auta po jazde nevystupovali dolámaní, ale aby sme zároveň boli schopní v prípade nehody vôbec vystúpiť.
Optimálna poloha mnohým pripadá ako neprirodzene blízka pri volante. Treba však prekonať predsudok, že čím ďalej od volantu sedíte, tým pohodlnejšie sa vám cestuje. Samostatnou kapitolou sú pololežiaci do stredu vozidla naklonení vodiči, ktorých nič nepresvedčí o nesprávnosti ich sedenia. Je to frajerina? Nie, skôr hazardovanie.
AKÉ JE TEDA SPRÁVNE SEDENIE?
Indikátorom nastavenia sedáka je poloha ľavej nohy pri zošliapnutom spojkovom pedáli. Noha má zostať aj pri stlačení spojky mierne pokrčená a spodná časť stehna sa má jemne dotýkať sedáka. Zmysel tejto zásady oceníte pri zrážke s prekážkou (intenzívne brzdenie so zošliapnutou spojkou), kedy je pokrčená noha schopná časť nárazu odpružiť, no narovnaná noha by celú silu musela absorbovať. Naopak sedák príliš blízko pri pedálovej skupine a z neho rezultujúce pokrčené nohy obmedzujú ovládanie pedálov a pri nehode sa zvyšuje riziko kontaktu kolien so spodkom palubnej dosky.
Ak je sedák príliš vpredu, vodič je zvyčajne nalepený na volante a nevykompenzuje to ani sklonom operadla či nastavením v pozdĺžnej osi volantu. Jedna vec je, že vodič natlačený na čelnom skle nedokáže pohotovo otáčať volantom a v tomto prípade sa airbag stáva skôr nebezpečnou zbraňou ako ochranným prvkom.
Sklon operadla je potrebné nastaviť tak, aby sme sa v opretej polohe zápästiami dokázali dotknúť najvyššieho bodu volantu. Táto zásada nám zaručí, že v prudšej zákrute, kedy pravá či ľavá ruka musí skôr alebo neskôr prejsť najvzdialenejším bodom volantu od operadla, sa nebudete musieť odtiahnuť od operadla. Prečo je dôležité nestratiť kontakt s operadlom? V oblasti krížov a chrbtici sa nachádzajú receptory, ktorými vnímame správanie sa vozidla. V prudkej zákrute pri jemnom predklonení (aby ste dosiahli na vrchnú časť volantu) môžete ľahko prehliadnuť začínajúci šmyk. V prípade už vzniknutého šmyku receptory poskytujú dôležité údaje o polohe zadnej časti vozidla, bez ktorých je zažehnanie nebezpečenstva ešte ťažšie.
Mnoho nových automobilov v dnešnej dobe ponúka výškovo nastaviteľné sedadlo vodiča, prípadne nastaviteľný sklon sedáka. Výšku si nastavíte podľa chuti a zosúladíte s nastavením volantu, tak aby ste mali prehľad o dianí v okolí auta a zároveň aby ste dobre videli na všetky dôležité ukazovatele vo vozidle. Sklon sedáka treba nastaviť tak, aby zabraňoval podkĺznutiu tela popod bezpečnostný pás, ale nesmie obmedzovať pohyb nôh pri "stepovaní" po pedáloch. Dôležité ja aj nastavenie opierky hlavy, ktorej primárna funkcia nie je oddychová, ale ochranná. Pri náraze zozadu telo zadrží operadlo a opierka má zadržať hlavu. Ak je zle nastavená (nízko, vysoko) môže bolestivo poraniť krk a v najhoršom prípade aj zlomiť väz.
Pri hľadaní správnej polohy je treba brať do úvahy aj vzdialenosť radiacej páky - musí byť vždy na dosah ruky, rovnako ako dôležité ovládacie prvky. No to je skôr úloha pre výrobcov, aby neumiestňovali napríklad ovládanie palubného počítača do vrchnej časti stredovej konzoly (Toyota Yaris), alebo ovládanie elektrických okien k páke ručnej brzdy (Peugeot 206).
V konečnom dôsledku ideálnu polohu za volantom nereguluje zákon, a preto závisí len od vodiča. Treba brať ohľad aj na výšku a proporcie postavy a typ vozidla. Ináč bude sedieť drobný vodič v Mercedese triedy R a dlháň v Mazde MX-5. Pri hľadaní pozície treba používať hlavne hlavu.