Ak sa rozprávame na drogovú tematiku, málokto si ako prvú predstaví cigaretu. Avšak fajčenie nás spútava, prepadne mu nielen naše telo ale aj duša. Začať je jednoduché, ale prestať, to sa podarí len málokomu. Siahnuť po prvej cigarete je ako spísať zmluvu s diablom.
Mnohí by chceli prestať, no podarí sa to iba tým, ktorí chcú s týmto zlozvykom skoncovať naozaj a definitívne. Chcenie prestať fajčiť ako rozhodnutie v myšlienkach človeka totiž nie je skutočné chcenie, a teda nemá potrebnú silu.
Cigareta s nami uzatvára putá. Prvým pomyselným prútom je závislosť na nikotíne. Je to potreba mať v tele látku s opojnými účinkami. Hoci táto látka je dôvodom fajčenia, skutočná závislosť je minimálna a prekonanie tejto závislosti možno ani nepostrehnete.
Druhým dôvodom je psychický návyk. Človek si povýšil fajčenie na rituál. Cigareta ku káve, cigareta po jedle, cigareta vo chvíli čakania, keď človek nevie, čo robiť, cigareta pri rozhovore alebo popri pití alkoholu a mnoho iných situáciách. Toto puto sa prekonáva a ruší častejšie. Bez cigarety si nevieme predstaviť určité situácie, sme nervózni a jedinú spásu vidíme v cigarete. Neuvedomujeme si, že problém je v nás, v našom myslení, a že samotná cigareta nám ten pocit uvoľnenia neprinesie.
“
Ak sa rozhodnete prestať s fajčením zo dňa na deň s úmyslom zapáliť si až vtedy, keď dostanete na cigaretu chuť... je naozaj možné, že táto chvíľa nenastane nikdy.
„
Tretím a najpevnejším prútom zlozvyku fajčenia je samotná príčina, dôvod, pre ktorý človek fajčí. Nie je ťažké ju nájsť, ale spoznanie tejto príčiny má jedno vážne úskalie. Robíme všetko preto, aby sme tento dôvod pred sebou utajili. Ak by sme si zapálili cigaretu bez činnosti, ktorá sa nám s fajčením spája, boli by ste iste prekvapení, ale cigareta by vám nechutila.
Ak fajčíte viac rokov tak sa fajčenie stáva súčasťou vašich zvykov. Už to prestáva byť iba otázkou rozhodnutia hlavy a mysle, váš metabolizmus si nevie predstaviť fungovanie bez kolovania nikotínu v krvi. Podla jogínov sa netreba snažiť prestať fajčiť, ale treba sa snažiť pochopiť fajčenie. Ak môže byť pitie čaju alebo kávy meditáciou, preto by sme nemohli takto povýšiť fajčenie.
cigaretu si zapaľujte pomaly, vychutnajte si každý krok, ktorý urobíte. Budte pri tom vedomý a bdelý. Vychutnajte si jej dotyk, vôňu... ešte pred prvým šlukom. Všímajte si jej krásu, áno krásu, pretože pre vás to je božská nádhera. Do úst si ju vložte s plným vedomím a tak isto si ju bdelo zapáľte. Treba si vychutnať každý jeden úkon ešte pred samotným vložením do úst.
„Naplňte si zhlboka pľúca - to je pránájáma. Potom vypustite dym, uvoľnite sa, ďalší šluk - a stále veľmi pomaly. Keď to zvládnete, budete veľmi prekvapený. Čoskoro pochopíte, aká hlúposť je fajčenie. Nie preto, že druhí povedali, že je to hlúposť, že je to zlé. Vy to uvidíte. A toto videnie nebude záležitosťou intelektu. Vyjde z celej vašej bytosti; bude to videnie precítené celou vašou bytosťou. A jedného dňa, ak sa fajčenia zbavíte, tak sa ho zbavíte, ak budete pokračovať, budete pokračovať. Vôbec sa nad tým nebudete vzrušovať.“ (OSHO )
Treba vedieť rozlišovať kedy máme na niečo skutočnú chuť a kedy sa nám v mysli spájajú určité činnosti s príslušným návykom je to ako u konzumentov iných drôg. Napríklad mnohých ľudí, ktorí užívajú pervitín, by ani len nenapadlo dať si ho na spestrenia bežného dňa. Akonáhle sa ide niekde do spoločnosti, bez tejto látky si nevieme predstaviť isté činnosti – najčastejšie tanečného charakteru. Pretože sme si na to zvykli, stal sa to náš rituál. Všetko je len v našej mysli a ak dovolíme, aby nás ovládala automatická chuť, vtedy sa stávame závislými a otrokmi drogy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára